Nie je veľkým prekvapením, že aj tieto problémy súvisia so stravou. Ako? Odpovede nám dá Ženský kód – kniha od Alisi Vitti. Alisa je Holistic Health Counselor s 15 ročnou praxou v odbore. Vo svojej knihe Ženský kód nám radí, ako žiť v súlade s našim ženským cyklom. Teda inými slovami, ako si udržať hormóny pod kontrolou a tým odstrániť mnohé prejavy ich nerovnováhy – nepravidelnú menštruáciu, problémy s otehotnením a nízke libido. To, o čom píše má overené a otestované. Na tisíckach pacientiek vo svojej New Yorkskej ambulancii.

Hormóny, hormóny, hormóny …

Všetko v našom tele je ovplyvnené hormónmi. Veď spomeňme len tie najhlavnejšie – estrogén, testosterón, progesterón, rastový hormón, hormón hladu, stresový hormón, hormón nasýtenia či spaľovania tuku, hormóny súvisiace s našou energiou a libidom, hormón spánku atď. Ovplyvňujú nás od nášho „pobytu“ v maternici, cez naše detstvo až do dospelosti. Hormóny nie sú teda len záležitosťou dospelých. Autorka sľubuje, že jej kniha nás naučí ako funguje náš endokrinný systém a ako si zosúladíme naše ženské ‘ja’ s našimi hormónmi. A ak sa jej to náhodou nepodarí knihou, pozýva nás na svoju webovú stránku, absolvovať jej program a stať sa súčasťou komunity žien s podobnými problémami www.FLOliving.com.

Hormonálna rovnováha a ako ju dosiahnuť

Najdôležitejšie pre naše hormóny je, že musia byť v rovnováhe. Pretože keď narušíme endokrinný systém, ktorý im šéfuje, naskytne sa ihneď nejaký problém – rozumej symptóm. A čo ho narúša? Zlé stravovacie návyky a nesprávny životný štýl. Môžu nás doviesť až k hormonálnemu kolapsu. Naopak, jedlo obsahujúce tie správne živiny ale aj doplnky stravy vedia endokrinný systém naštartovať tak, aby sa sám liečil a fungoval tak, ako má. Preto jediný spôsob ako si udržať hormonálnu rovnováhu je denne, s každým jedlom prijímať živiny, ktoré ovplyvňujú vylučovanie alebo elimináciu určitých hormónov. Takže záleží na tom, čo jeme, denne, a pri každom otvorení úst!

Liečebný protokol podľa Alisi

Endokrinný systém každej ženy funguje rovnako. A všetky sme rovnako pod útokom toxínov z nášho prostredia. Rozdiel je len v tom, ako na tie toxíny a iné narušovatele nášho endokrinného systému reagujeme. To závisí od našej genetiky a životného štýlu (napríklad ponocovanie a pod.). Preto Alisa Vitti vytvorila protokol, podľa ktorého majú ženy s hormonálnou nerovnováhou postupovať, aby sa uzdravili. Tento protokol je 5-stupňový a treba ho zavádzať do života postupne. Tu sú jednotlivé kroky:

1. Stabilizácia krvného cukru
2. Výživa vyčerpaných nadobličiek
3. Podpora orgánov, ktoré sa zúčastňujú na eliminácii (máme ich často upchaté)
4. Synchronizácia s mesačným cyklom (náš životný štýl je väčšinou v nesúlade s ním)
5. Zapojenie ženskej energie (často ju nevyužívame a sme od nej oddelené)

Prvé 3 kroky Alsiinho protokulu úzko súvisia so stravou. Mňa samozrejme najviac zaujímalo práve to, ktoré potraviny majú uzdravujúce vlastnosti a môžu byť aplikované na orgány nášho endokrinného systému tak, aby sme ho dostali opäť do rovnováhy. V zmysle Hippokratovho hesla – nech je potrava našim liekom. Aby strava nebola iba pôžitkom, ale aj terapeutikom.

Krok 1 – Stabilizácia krvného cukru

Nestabilný krvný cukor je tým najhlavnejším a zároveň najčastejším dôvodom hormonálnych problémov. Ako to súvisí s hormónmi? Nekontrolovaný krvný cukor je stresor pre naše nadobličky a tie vtedy musia pracovať nadčasy aby vypumpovali dostatok kortizolu a adrenalinu a začne sa celá kaskáda hormonálnych reakcií. Ak sa toto deje denne, je to veľmi zle. A tak sme opäť pri jedle.  Ako teda dostať krvný cukor pod kontrolu? V našom tele stabilizujú krvný cukor tieto orgány: pankreas, pečeň a mozog. Pankreas to robí tak, že “vyrába“ hormóny, ktoré regulujú úrovne cukru. Keď máme v krvi glukózu, pankreas uvoľní inzulín, ktorého úlohou je odviezť glukózu do našich buniek. Nejaká glukóza však skončí aj v pečeni, kde sa premení na glykogén – formu energie, ktorú využívajú naše svaly.

Prečo máme nízku hladinu cukru v krvi?

Nízky krvný cukor môžeme mať  v prípade dlhej pauzy medzi jednotlivými jedlami dňa alebo pri nedostatku príjmu potravy. Ak nemáme dostatok glukózy v krvi, pankreas vylúči hormón glukagón. Tento hormón prikáže pečeni aby premenila uložený glykogén naspäť na glukózu a uvoľnila ju do krvného obehu. Lenže, tu je práve kameň úrazu – primárna úloha pečene je rozkladať toxíny a vylučovať ich cez žlčník a hrubé črevo von z nášho tela. Ak je však naša pečeň príliš zamestnaná premenou uloženého glykogénu na glukózu, nemá dostatok kapacít-energie na detoxifikáciu, ktorá je oveľa dôležitejšia. Jej súčasťou je aj odstraňovanie použitého estrogénu z nášho tela. Ak sa nám totiž v tele tento hormón hromadí, dostávame sa do hormonálnej nerovnováhy a to nechceme. Nahromadený estrogén môže byť aj palivom pre rast nádorov.

A ak si myslíte, že problém s nízkym cukrom máme len ak nejeme dosť, ste na omyle. Nízke hladiny cukru v krvi dosiahneme veľmi rýchlo aj po tom ako sa poriadne “napráskame“. Teda ak prijmeme viac glukózy než je potrebné. Náš pankreas vylúči v dôsledku nadmerne prijatej glukózy toľko inzulínu, že namiesto toho, aby znížil náš cukor na základnú čiaru, zníži ho ešte viac a tak o pár hodín končíme opäť s nízkym cukrom a teda hladní, hoci v dôsledku prejedenia sa. Naše telo nepozná ten rozdiel. A tak sme neustále na hypoglykemickom kolotoči. A tento kolotoč sa nedá zastaviť len silou vôle. Hormóny totiž vždy vyhrajú.

Z biologického hľadiska neexituje nič také ako pevná vôľa

Udržať si stabilnú hladinu cukru v krvi je takmer nemožné bez trošky námahy a vedomého snaženia sa. Pretože aj po jednom zjedenom jablku nám krvný cukor o niečo poskočí. Ako teda na to?

Gukóza je energia. Po jedle naše  telo vylúči toľko inzulínu, aby čo najskôr uložilo všetku tu prijatú glukózu do našich buniek. Najmä, ak si po jedle sadneme na gauč. Ak sa však pôjdeme namiesto toho prejsť, veľká časť z tej glukózy, ktorú sme práve zjedli sa použije na pohyb našich svalov namiesto toho aby čakala na uloženie. Takže pohyb je jedným zo spôsobov, ako si udržať zdravú hladinu cukru v krvi, bez veľkých výkyvov.

Ďalším je konzumácia tých správnych jedál v správnom čase, najmä správnych množstiev uhľohydrátov. Hovorím o polovičke šálky ryže, cestovín či zemiakov pri jednom jedle. Ak budeme hladinu cukru v krvi udržiavať relatívne stabilnú pri každom jedle a každý deň, náš pankreas vylúči len toľko inzulínu, koľko je potrebné na uloženie zásob a vyhneme sa výkyvom hladiny cukru v krvi. To bude mať vplyv aj na našu náladu, na to, ako sa cítime aj na naše chúťky. Zmena stravy znamená zmenu chémie v mozgu.

No a v neposlednom rade vieme stabilitu krvného cukru podporiť aj doplnkami výživy. O škorici som vám už písala. Stačia dve lyžičky denne a robí zázraky. Potom pomáha aj chrómium picolinate (o tom ešte budem písať) a aj niektoré čaje – napríklad sladké drievko, škoricový, anízový alebo pepermintový. Ideálne je piť ich po jedle.

Pomalí a rýchli spaľovači glukózy

Hoci spôsob spracovania glukózy v našom tele je viac menej u všetkých rovnaký, existujú rozdiely v efektivite spaľovania. Na základe toho sú niektorí ľudia rýchli spaľovači a iní sú tzv. pomalí spaľovači a dobrí ukladači glukózy. Tí pomalí sa spoznajú podľa toho, že majú tendenciu priberať a problém chudnúť, sú podráždení a nesústredení keď sú hladní a takmer vždy a všade im je zima, najmä na prsty. Ja som rozhodne jedným z nich. Takí zvládnu len malé množstvo komplexných uhľohydrátov pri jedle. Na raňajky by to nemalo byť viac ako 30g. Z pomalého spaľovača sa nikdy nestane rýchly a naopak, avšak ten pomalý si môže pomôcť úpravou stravy aby jeho telo efektívnejšie spaľovalo glukózu.

A ako to má teda vyzerať v praxi?

Raňajkujme najneskôr 90 minút odkedy sa zobudíme. Nepime kávu pred jedlom a dajme si raňajky bohaté na proteín – vajíčka, proteínový šejk, údený losos … Uhľohydrátov by sme nemali zjesť viac ako 30 až 50 gramov, podľa toho aký “spaľovači“ sme.

Obedujme najneskôr do 3 a pol hodiny po raňajkách. Obed by mal obsahovať väčšinu našich denných kalórií. Dajme si iba jeden druh komplexných uhľohydrátov (teda buď hnedú ryžu alebo fazuľu, nie oboje). Pridajme nejaký zdravý tuk vo forme avokáda, slnečnicových semienok alebo olivového oleja. Udržiavajú stabilnú hladinu cukru v krvi a zasýtia nás, a tak nebudeme mať neskôr chuť na jednoduché uhľohydráty, čiže na sladké. 

Snack si dajme 2 a pol až 3 a pol hodiny po obede. Snack by nemal byť bohatý na kalórie, ako to obvykle býva, ale na nutrienty. Napríklad celozrnný toast s avokádom, plátok morčacích pŕs, jabĺčko s arašidovým maslom, goji s mandľami a pod.

Večeru si dajme tiež 2 a pol až 3 a pol hodiny po snacku. Mala by obsahovať hlavne proteín – či už živočíšny alebo rastlinný so surovou alebo uvarenou zeleninou. V žiadnom prípade si nedávajme obilniny alebo cukor v akejkoľvek forme. Po večeri sme už málo aktívne, takže nadbytočná glukóza sa už nespotrebuje ale sa nám skôr uloží ako tuk. Večera by mala byť podľa Alisi 3 a pol a 4 a pol hodiny pred spaním. No neviem, to ja akosi nestíham.