Na Slovensku má 7% ľudí diabetes 2. typu. To sú tí diagnostikovaní. V skutočnosti to je možno aj viac ako 10%. To je každý 10. človek! A vek týchto ľudí neustále klesá. Prečo? Tak za prvé, ľudia nie sú dôslední v preventívnych prehliadkach. A za druhé, lekári nie sú dôslední v hláseniach.

A koľko ľudí má prediabetes? To nikto netuší!! Neexistujú štatistiky. Tento stav je ešte viac poddiagnostikovaný. Navyše prediabetes sa ťažšie diagnostikuje a nemá žiadne príznaky. No je práve preto určite ešte viac rozšírený, ako cukrovka. Ani všeobecný lekár ho nezistí pri preventívnej prehliadke. Nie, že by nechcel, ale nemá na poriadne vyšetrenie čas a ani poisťovňa mu to nepreplatí. Skrátka, pokiaľ nemáš príznaky, tak diabetické vyšetrenia nedostaneš. To, že už potom je neskoro, nikoho nezaujíma …

Zhovárala som sa o tomto aj s MUDr. Barborou Zobokovou, diabetologičkou.

Čo to vlastne prediabetes je?

Náš tráviaci systém rozkladá škrob z jedla na glukózu. Tá vstupuje do krvného obehu v podobe krvného cukru. A ten sa ukladá v svaloch ako energetická rezerva. Na to aby sa glukóza dostala z krvného obehu do buniek v tele, potrebuje inzulín. Bez jeho pomoci naše bunky nedokážu prijať glukózu a glukóza sa hromadí v krvi a poškodzuje cievy, nervy a orgány. Pri diabete 2. typu naše telo inzulín produkuje. Lenže niekedy ten inzulín nefunguje tak, ako má a neodvedie cukor do buniek. Tomu sa hovorí inzulínová rezistencia. Ak tento stav pretrváva, ide o prediabetes, ktorý neskôr vedie k diabetu 2. typu.

Má lekár šancu zistiť, že mám prediabetes pri preventívnej prehliadke?

“Prediabetes sa nediagnostikuje tak jednoducho. Je na to potrebný glukózo-tolerančný test. Robí ho iba diabetológ. Nalačno ti odmeria hladinu cukru v krvi, potom vypiješ 75g glukózy s vodou a opäť ti odmeria hladinu cukru v krvi po 2 hodinách. Tzv. záťažový test,” – vysvetľuje MUDr. Zoboková.

Pokračuje: “Všeobecný lekár ti síce zmeria hladinu cukru v krvi nalačno, ale len raz, a nie po dvoch hodinách. Na diagnostikovanie (pre)diabetu sú potrebné dve hodnoty. Jedna hodnota nestačí, treba ju potvrdiť. A to sa už v rámci prevencie nerobí.”

“Prediabetes je totiž hodnota glykémie nalačno medzi 5,5 a 7mmol/l, teda hraničná, no tú nemá šancu všeobecný lekár pri preventívke a jednom odbere bez záťažového testu odhaliť. Hovoríme o hyperglykémii nalačno. Druhá možnosť je hodnota v druhej hodine medzi 7,7 a 11,1mmol/l po záťaži – takzvaná porucha glukózovej tolerancie.”

Prediabetes nemá žiadne príznaky. Dokonca môžeš byť štíhla a mať normálne BMI. Cukrovka v rodine je len predispozíciou. A tak ti neostáva nič iné, iba prevencia. Odbúravať stres, hýbať sa, dobre jesť a kvalitne spať. :o) Dobrá správa teda je, že prediabetu sa dá predísť, odvrátiť ho správnou stravou a životným štýlom.

Bohužiaľ, príznaky ako centrálna obezita (obvod pása by mal byť menej ako polovica výšky), zvýšený smäd, časté močenie a chudnutie (cukrovkári nevedia metabolizovať cukor) znamenajú, že už cukrovku pravdepodobne máš (hodnoty glykémie nad 11,1 mmol/l kedykoľvek počas dňa, ak je prítomná klinika).

Ako stres prispieva k cukrovke?

V ľudskom tele je iba jeden hormón, ktorý znižuje hladinu cukru v krvi – inzulín. A veľa hormónov, ktoré hladinu cukru zvyšujú – napríklad rastový hormón, ale aj kortizol – hormón stresu. No a ak máme zlý pomer hormónov, zvýši sa nám aj hladina cukru v krvi.

“To, že telo reaguje na stres, je fyziologické. Tomu nezabránime. Problém je, že ľudia nevedia stres odbúravať, nevedia relaxovať. Odreagovať sa, uvoľniť sa,” – hovorí Barbora.

Prečo je dobré byť štíhly, najmä okolo pása?

„Tuk na stehnách a zadku nie je nebezpečný. Naopak, brušný, viscerálny tuk produkuje veľa hormónov. Je to náš najväčší endokrinný orgán, to sa už vie. ‘Nevisí’ len tak okolo tvojho pásu, je medzi orgánmi v bruchu, a je biochemicky aktívny,“ hovorí MUDr. Zoboková. Jedným dychom však dodáva, že sa ho dá zbaviť. Ako? Len tým, že sa budeš viac hýbať, lepšie spať, menej jesť a budeš štíhlejšia.

Aká diéta je teda najvhodnejšia ako prevencia diabetu podľa diabetológa?

„Neexistuje diabetická diéta, ale len diéta zdravého a rozumného človeka. Sedliacky rozum. Všetko s mierou.“ V skratke – treba preferovať rastlinnú stravu, jesť menej spracovaných potravín (vrátane bieleho pečiva), obmedziť tuky živočíšneho pôvodu, a vyhýbať sa rýchlym cukrom najmä v podobe sladkostí. Dokonca aj ovociu.

„Ja ovocie skoro vôbec nejem. Je príliš sladké. Všetko, čo potrebujeme, je v zelenine,“ – hovorí MUDr. Zoboková. „Nepime sladené nápoje, ani smoothies a freshe. Keď žujeme, uvoľňujú sa tie správne hormóny a lepšie účinkuje inzulín.“ No a každý deň by sme mali jesť strukoviny (majú nízky glykemický index, veľa vlákniny a železa) a celozrnné obilniny. No a samozrejme veľa sa hýbať a dobre spať.

Zaujímalo ma, ako často by sme mali jesť?

Niektorí vedci totiž hovoria, že treba jesť často a menej. Vraj to je lepšie pre stabilnú hladinu cukru v krvi. Iní sú zas zástancovia toho, aby sme nesnackovali a jedli len dve alebo tri väčšie hlavné jedlá za deň a nič viac. Ani MUDr. Zoboková nemá na toto vyhranený názor. A tak je asi na každom z nás, ako to komu viac vyhovuje.

V každom prípade ak snack, tak nie „čistý“ cukor, ale v medziach zdravého stravovania. Diabetologička odporúča mať pri sebe vždy hrsť orechov – samozrejme nesolených a nepražených. Zasýtia a majú dobré zloženie. „Problém totiž je, keď ľudia veľmi vyhladnú. Potom sa nevedia zastaviť.“ Ako snack schvaľuje aj banán (ja dodávam, že z hľadiska obsahu cukru skôr zelenší), či celozrnnú sušienku. Ale iba jednu!! :o)

No a čo hovorí diabetologička na intermittent fasting?

Rozhodne áno. „Aspoň 13 hodín bez jedla je skvelé pre opravu našich buniek, či ako prevencia rakoviny“ – hovorí. Od večere do raňajok. Raňajky a intermittent fasting? – No áno, pani doktorka totiž trvá na tom, že do žalúdka by si mala niečo dať najneskôr do 30 minút od zobudenia. „Inak si tvoje telo „myslí“, že nastal hladomor. Začne držať tuk a ťažko sa ti potom chudne,“ – dodáva. Raňajkovať je podľa nej nesmierne dôležité. Jej vlastná sestrička schudla 10 kg len tým, že začala jesť raňajky a nič iné nezmenila. Intermittent fasting podľa diabetologičky teda vyzerá tak, že si dáš ako posledné jedlo skorú večeru, a to 13 a pol hodiny pred zobudením sa na druhý deň. Čiže ak vstávaš napríklad o 6:30, raňajkuj o 7:00 a večeru si daj najneskôr o 17:00.

A čo ak to s tým cukrom preženieme? Ako si vieme pomôcť?

„Ak sme už jedlo zjedli, tak sa už dá len vychodiť,“ – hovorí Barbora. Zvýšený cukor v krvi si vieme veľmi efektívne znížiť rýchlou chôdzou. „Ako všetko v medicíne, aj toto má výnimku. Ak je hladina cukru v krvi viac ako 15mmol/l, tak nám to už nepomôže, vtedy zaberá už len inzulín,“ – dodáva.

Opýtala som sa MUDr. Zobokovej aj na známe účinky škorice a chrómia ako pomocníkov pri zvýšenej glukóze. „Škorica sa ukazuje ako účinný pomocník na zníženie inzulínovej rezistencie. Chróm zasa znižuje chuť na sladké,“ – poučila ma.

Čo si myslí diabetologička o nosení CGM a samosledovaní si našich individuálnych reakcií na rôzne jedlá?

„CGM (continuous glucose monitor – kontinuálny monitoring glukózy) je vynikajúci pomocník, ktorý nám vie odhaliť veľmi veľa. Každé telo totiž reaguje na príjem cukrov trošku inak,“ – hovorí. CGM je miniatúrna sonda zavedená do podkožia s vysielačom a prijímačom, vďaka ktorej máme neustále informácie o hladine cukru v medzibunkovej tekutine, ktorá je len mierne časovo posunutá voči tej v krvi. „Nevýhodou je, že tento systém je pomerne drahý a je preplácaný zdravotnými poisťovňami len do určitej miery, a to najmä u detí a diabetikov 1. typu. Dáta, ktoré z neho získame sú však nenahraditeľné,“ – dodáva.